3.kapitola- Premena
3.kapitola- Premena
Jasper
Priblížil som sa k jej krku. Zahryzol som. Dievča začalo veľmi kričať. Áno, viem ako bolestivá je premena. Chvíľu som sal no nakoniec som sa prinútil prestať. Áno, dokázal som to. Zobral som ju na ruky no vtom na mňa vlčica zavrčala. ,,Pokoj, nechcem jej ublížiť.“ Vlčica prestala vrčať a ja som sa rozbehol domov. Keď som otvoril dvere zakričal som: ,,Carlise, poď mi pomôcť!“ Hneď sa všetci zbehli. Položil som ju na gauč. ,,Čo sa jej stalo?“ spýtal sa Carlise. ,,Napadlo ju nejaké zviera a keby som ju nepremenil tak by neprežila.“ ,,Oh, Jasper“ povedala Alice. ,,Dobrá práca Jasper“ povedal rozpačito Carlise.
Kikka
Zrazu som pocítila strašné pálenie a bolesť. Začalo to v krku a postupovalo do celého tela. Začala som strašne kričať.
Carlise
Bol som akurát v pracovni, keď som počul Jaspera kričať:,, Carlise, poď mi pomôcť!“ Hneď sa všetci zbehli v obývačke. Položil ju na gauč. ,,Čo sa jej stalo?“ spýtal som sa. ,,Napadlo ju nejaké zviera a keby som ju nepremenil tak by neprežila.“ ,,Dobrá práca Jasper“ povedal som rozpačito.
Sissa
Veľmi kričala. Viem ako to bolí. Ešte stále sa veľmi dobre pamätám na svoju premenu. Nič iba tma, bolesť a krik. Pritúlila som sa k Rosalie a ona ma objala.
Edward
Videl som ako trpí. Prečo tá premena musí byť taká bolestivá? Prečo musí takto trpieť? A čo si vlastne myslela že v lese bude robiť? Je to taký šialený prípad ako Sissa? Otázky sa mi hmýrili v hlave a ani na jednu som nevedel odpovedať. Zbadal som ako sa Sissa pritúlila k Rosalie. Myslela na svoju premenu. Ešte stále sa na ňu dobre pamätá a nechce aby tak trpeli iný.
Emmet
Moje blondínky to znášali dosť ťažko. Pritúlil som si ich k sebe aby som ich upokojil. No Sissa sa mi po chvíli vytrhla a s plačom vybehla hore do izby. Chcel som za ňou ísť no Edward ma zastavil a povedal aby som zostal s Rose.
Edward
Vyšiel som za Sissou a zaklopal na dvere. Nič iba tiché vzlyky. Vošiel som dnu. Sissa ležala na posteli a plakala. Prišiel som k nej a pritúlil som si ju k sebe. Pobozkal som ju do vlasov. Po chvíli sa upokojila a zišli sme dolu.
Carlise
Sissa to nezvládla a vybehla do svojej izby. Povedal som Edwardovi nech ide za ňou. Toto sú dve posledné hodiny jej premeny. Povedal som si že musíme ísť na lov lebo sme na ňom neboli už skoro tri dni. Však kým sa zobudí budeme doma.
Kikka
Zrazu som pocítila že bolesť začína ustupovať. Po chvíli ma už nič nebolelo. Otvorila som oči a pomaly som vstala. Keď som sa porozhliadla, zbadala som že nie som doma. Vyšla som k dverám a rozbehla som sa. Zrazu som zbadala že niečo nie je v poriadku. Bežala som oveľa rýchlejšie ako inokedy, bol to super pocit mať vietor vo vlasoch. Zrazu som zacítila vlčí pach. Čože? Odkedy cítim pachy tak podrobne ako?... ako pes. Bežala som za tím pachom. Bol čoraz silnejší. Nakoniec som dobehla na miesto, kde som uvidela svoju vlčicu, mláďa a Lillku. Keď ma uvideli, rozbehli sa ku mne a začali ma olizovať. Vlčica ma chcela zvaliť ako to vždy robievala ale teraz sa jej to nepodarilo. Tak sme sa tam maznali a hrali na naháňačku. Až som zrazu zacítila ďalší vlčí pach. Bežala som za tým, no zabudla som že som trochu rýchlejšia ako som bola a vlčica, mláďa a Lilla ostali ďaleko za mnou. Dobehla som na miesto kde ho bolo cítiť najviac. Pozerala som sa no nikde som nič nevidela. Keď zrazu spoza kríkov vyskočil gigantický vlk a zahnal sa na mňa. Našťastie som sa stihla uhnúť. Začal na mňa vrčať. Znova sa zahnal keď zrazu skočila predo mňa moja vlčica a začala tiež vrčať. Vlk ustúpil, skrotol až sa premenil na človeka. Pozerala som sa ako vyjepená. To mi už naozaj šibe alebo čo? ,,Kto si“ spýtala som sa. ,,Volám sa Jacob Black, a ty?“ ,,Ja som Kikka.“ ,,Čo si zač?“ spýtala som sa ho. ,,Vlkolak ale to by si mala vedieť, nie?“ ,,Prečo si myslíš že by som to mala vedieť? Mimochodom pekne voniaš.“ ,,Díki, čože?! Šibe ti?“ ,,Hej už od narodenia!“ povedala som ironicky. ,,Si upír. Upíri vlkolakov neznášajú a naopak!“ ,,Čože som???“ ,,Upír, nie?“ ,,A to vieš odkiaľ? Nechceš ísť náhodou na psychiatriu?“ ,,Čože, ty o ničom nevieš?“ spýtal sa. ,, Nie a odkiaľ...“ ,,Nechaj ju na pokoji ty páchnuce psisko!“ zakričala na Jacoba blondínka. Potom prišlo ďalších 7ľudí. Začali na Jacoba vrhať vražedné pohľady. Odstrčili ma za nich a skôr ako by som mohla niečo povedať, Jacob ležal na zemi a oni sa ho pokúšali zabiť. ,,Prestaňteeeeeeeeeeeee!!!!!!!!“ zakričala som tak hlasno že sa ozýval celý les. Všetci sa otočili a jeden z nich na mňa zakričal: ,,Pozor za tebou je vlk!“ a rozbehol sa smerom na moju vlčicu s vražedným pohľadom v očiach. Pane bože, veď on ju chce zabiť. Čo mám spraviť? Už bol skoro pri nej. Rozbehla som sa oproti nemu, chytila ho pod krk a jedným šmahom pritlačila k zemi. Potom som sa rozbehla k vlčici, postavila sa pred ňu aby všetci videli že kto jej bude chcieť niečo spraviť, je v HÁJI!!! Pozerali sa na mňa akoby som bola iba v podprsenke a nohavičkách. Bože, čo keď je to pravda? Rýchlo som sa na seba pozrela a našťastie som zistila že som oblečená. ,,Čo sa na mňa tak pozeráte?“ ,,No,“ začal ten blondiak ktorý bol z nich najstarší ,,práve si zachránila dvoch vlkov.“ ,,No a?“ ,,Milujem vlky, i keď Jacob nie je vlk ale vlkolak.“ ,,Čo?“ spýtal sa ten blondiak. ,,Ty si upírka a vlkolakov neznášame!“ ,,A nemôžem byť výnimka?“ spýtala som sa nevinne a všetci sa začali smiať. ,,Poď s nami domov, tam ti to vysvetlíme.“ ,,Ale môže ísť so mnou moja vlčica, mláďa a psík?“ ,,No ty máš celý zverinec“ povedal ten blondiak. ,,Ty máš psíka?“ opýtala sa ma trochu zrzavá bloncka. ,,Hej.“ ,,Tu?“ ,,Áno“ povedala som a potom som zapískala. Za chvíľu sa z kríkov vynorila moja malá Lillka a vĺča za ňou. ,,Poď sem“ povedala tá blondínka, no Lilla zostala stáť. Znovu som zapískala, tentoraz o čosi kratšie a Lilla sa rozbehla ku mne. ,,Sadni!“ povedala som. Lilla si sadla a blondínka ju začala hladkať.
Komentáře
Přehled komentářů
super kapitola! dost dlha a super dej! 4. je tiez super, len k tej sa ti nedaju pisat komenty... som moc zvedava co bude dalej, rychlo napis pokrackooo O:-)
like! ;o)
(Siss :o), 15. 11. 2010 17:21)