2.kapitola: Život s vlkmi
Kikka
Bežali sme dlho a zastali až keď som už nevládala. Sadla som si a Lilla vedľa mňa. Zrazu som začula v kríkoch nejaký šuchot. Lilla začala vrčať no ja som ju utíšila. Vtom z kríkov vyšlo malé vĺča. Vedela som že keď tu je vĺča bude tu aj matka vlčica. Vĺča bolo veľmi hladné. Zistila som to podľa to ho že mi začalo obžúvať kabelku. Vytiahla som chlieb so salámou a dala ho vĺčaťu. Keď som zrazu počula za sebou vrčanie. No jasné vlčica. Otočila som sa. Bola tam, veľká a sivá. Pomaly som strčila ruku do kabelky, vytiahla ďalší chlieb a dala ho vlčici. Ďalší chlieb som zjedla ja a jeden Lillka. Posledné dva som si ešte odložila. Nevedela som kam mám ísť a naspäť som sa vrátiť nechcela. Zostala som s vlčicou. Tak sme boli šťastná rodina- ja, Lilla, vĺča a vlčica. Ja som chodila, zbierala bylinky a iné veci čo sa dali zjesť a vlčica lovila mäso. Ibaže mne to moc nechutilo. Tak som založila oheň a upiekla som ho, hneď to bolo lepšie. Takto sme žili asi dva mesiace a potom jednu noc sa to zmenilo. Sedeli sme pri ohni a jedli mäso. Keď sa zrazu vlčica otočila smerom ku kríkom. Vtedy som začula praskanie konárikov. Zrazu stadiaľ vybehlo obrovské zviera a zahnalo sa to na vlčicu. Rýchlo som z kabelky vytiahla svoj nožík , zahnala som sa na zviera a bodla ho asi trikrát. Zviera zrevalo a odhodilo ma asi na tri metre. Zakričala som na Lillu: ,,Bež sa skryť a zober aj malé.“ Našťastie pochopila chytila malé do papule a odbehla do kríkov. Zviera sa už zase zaoberalo vlčicou. Nevedela som kde mám nožík. Zviera sa zahnalo. Rýchlo som sa zodvihla a hodila naň. Chytila som konár a vypichla mu oko. Zviera zrevalo a odhodilo ma do stromu. Strašne ma zabolela hlava. Potom som pocítila silný úder do brucha. Vlčica sa rozbehla a zahnala sa na zviera. No zviera bolo rýchlejšie a odhodilo ju. Nasledoval jeden úder za druhým. ,,Niéééééé!“ zakričala som. Z posledných síl som sa zdvihla. Zbadala som svoj nožík. Schytila som ho a zakričala naň: ,,Hej ty!“ otočilo sa. ,,Daj sa vypchať!“ a rozbehla som sa oproti nemu. Moja reakcia ho zaskočila. No nie na dlho, lebo ako som ho pichla, zarevalo a dostala som úder do nosa. Už som nevládala. Zakričala som na vlčicu: ,,Utekaj za malým, bež a postaraj sa oňho.“ Pochopila a odbehla. Zviera ju chcelo nasledovať no skočila som mu do cesty a pichla ho nožíkom, ktorý bol už celý od krvi. No tom som asi robiť nemala. Zviera sa riadne naštvalo a odhodilo ma. Postavila som sa.
V tej chvíli mi celý život prebehol pred očami. Videla som svoju rodinu, kamarátky, môjho psíka. Nechcela som zomrieť, ale nedalo sa nič robiť. ,,Zbohom“, zašepkala som. Pomaly som zatvorila oči a čakala...
Zacítila som posledný najsilnejší úder. Zrazu som už videla iba tmu a stratila som vedomie.
Rosalie
Cesta lietadlom bola dosť dlhá. Už ma to nebaví tváriť sa že spím, ale no čo už.
Cestou som sa ešte nalíčila. Cítila som na sebe zvodné pohľady mužov a závistlivé pohľady letušiek. Emmet si ma pritiahol bližšie aby všetci videli že patrím len jemu. Ach. Už som si zvykla. Vždy to tak je.
Sissa
Všetci v lietadle sa na nás pozerali- muži zvodne a letušky závistlivo. Videla som že aj Rosalie si to všimla a usmiala som sa na ňu. Potom som sa pomocou ilúzie tvárila že spím.
Jasper
Konečne sme pristáli. Chvíľu sme išli pomaly a keď sme zašli tam kde nás už ľudia nemohli vidieť, začali sme bežať upírskou rýchlosťou. Za chvíľu sme už boli pri tom dome. Nevyzeral až tak pekne ako náš, ale nebol ani škaredý. Pocítili sme pachy teraz, už známych upírov. Dave s jeho priateľkou nás už prišli privítať. Hneď ako sme si zložili veci, išiel som vonku na lov. Bežal som dosť ďaleko. Až som zrazu zacítil ľudskú krv. Čože? Ľudská krv? Tu? Bežal som ďalej a už som to zreteľne cítil. Áno, je to ľudská krv. Zrazu som začul krik. Bol to dievčenský krik. A uvidel som veľké zviera a dievča. Mohlo mať asi 13-14 rokov. Zviera sa zahnalo a odhodilo ju. Stratila vedomie. Už som sa na to nemohol pozerať. Priskočil som ku zvieraťu jednou ranou som ho zrazil na zem a vysal. Už som bol preplnený. Šiel som bližšie k tomu dievčaťu bližšie. Zrazu s kríkov vyskočila vlčica, prišla k dievčaťu a začala ho oblizovať. Za vlčicou vyšlo z kríkov aj malé vĺča a pes. Myslel som si že som blázon. No dievča stratilo veľa krvi. Musel som konať. Cestu domov by neprežila. Musel som sa rozhodnúť- spravím to a riskujem že ju zabijem alebo ju nechám zomrieť. Musím to aspoň skúsiť. Priblížil som sa k jej krku.
Komentáře
Přehled komentářů
no to ti je asi najvacsia blbost co som kedy citala :-/ ale aspon ze som sa dobre pobavila :D
Re: :-D
(Kikka, 30. 8. 2010 12:44)Tak keď sa ti to nepáči, tak prečo to čítaš? Nečítaj a nedávaj sem sprosté komentáre!!!
Re: Re: :-D
(Sara, 30. 8. 2010 20:40)pozri moja chcela si komentar? chcela. tak ho tu mas..a to mas pravdu citat to ani nebudem jedine keby som sa chcela zasmiat :D
:o)
(Siss :o), 20. 8. 2010 13:38)
no pekne :o) som si precitala vsetko a vyzera to na dobruu poviedku ;o)
"Za vlčicou vyšlo z kríkov aj malé vĺča a pes. Myslel som si že som blázon." :D :D tato hlaska sa mi strasne moc paaci :DD
som velmi zvedava co bude dalej ;o) rychlo pis pokrackooo :o))
Re: :o)
(Kikka, 29. 8. 2010 12:07)Dakujem. uz mam rozpisanu 3 kapitolu, čoskoro ju sem pridám.=D
pekné
(majus, 23. 8. 2010 15:59)aj mne sa to páči som zvedavá čo bude dalej určite si prečítamajpokračovanie XD
:-D
(Sara, 30. 8. 2010 0:16)