1.kapitola: U starkej
Kikka
Ahoj, volám sa Kikka , mám 13 rokov. Mám jedného úžasného psíka s menom Lilly. Milujem psy a všetko okolo nich, jazdenie na koňoch, nakupovanie a lakovanie nechtov. Okrem toho ešte milujem vlky.
Na druhý deň
,,Si už pobalená?“ kričí na mňa mama zdola.
,,Skoro.“
,,Tak si pohni za chvíľu odchádzame.“
,,Ok.“
Ideme k starkej. Vôbec sa tam neteším. No iba kvôli svojmu psíkovi. Starká býva na pár metrov od lesa. Nie sú tam žiadne iné domy, obchody a nie je tam ani len signál. Jediné čo tam môžem robiť je hrať sa s Lilly.
Keď sme tam prišli, starká nás privítala, vybalila som si veci a šla za Lilly.
,,Ach Lilly, prečo starká nemôže bývať niekde inde?“ ,,Prečo musím trčať v tomto zapadákove?“ ,,Možno niekedy až moc preháňam, nemyslíš?“ ,,Veď voľakedy som sem chodila rada. Ale to už bolo dávno.“
,,Kikka, poď už dovnútra!“ kričala na mňa starká.
,,Ach, ja to tu neznášam!“ povedala som si.
Na ďalší deň keď som sa zobudila, obliekla som sa a šla som do kuchyne na raňajky.
,,Kde sú rodičia?“ spýtala som sa starkej.
,,Išli do mesta niečo vybaviť.“
Super a mňa nechali tu, tak za toto im niečo poviem keď sa vrátia.
,,Bože čo to máš na sebe?“ spýtala sa starká.
,,Žeby oblečenie?“ odpovedala som jej ironicky. Starká je fakt trochu zastaraná.
,,Nebuď drzá a keď doješ pôjdeš sa prezliecť!“
Keď som prezliekla starká povedala: ,,Poď mi pomôcť do záhrady.“ ,,Ale ja...“ ,,Žiadne ale!“ Super, zničím si nechty. Ja to nenávidím!!! Keď sme dorobili záhradu, šla som sa prezliecť. Starkej začal zvoniť mobil, zodvihla. Keď dotelefonovala spýtala som sa: ,,Kto volal?“ ,,Tvoja mama. Povedala že do zajtra prespia u krstných v meste lebo sú strašné zápchy.“ ,,Okej.“ Povedala som kľudne ale v duchu som strašne zúrila. ,,Môžeš ešte...“ ,,Nie!“ ,,Idem sa hrať na notebooku!“ povedala som rozhodne a odkráčala. Po hodine ma už nebavilo hrať sa preto som si zobrala čierny lak a šla som si vonku lakovať nechty. Keď to starká uvidela začala štrajkovať: ,,Toto si na nechty určite nedáš!!!“ ,,A prečo?“ ,,Sú to moje nechty a môj lak!!!“ ,,Povedala som že si to na nechty nedáš tak ma budeš poslúchať!!!“ V tej chvíli mi už fakt došla trpezlivosť a začala som kričať: ,,Ty mi furt iba rozkazuješ. Vždy je všetko iba podľa teba! Je to môj život a jediný kto mi môže rozkazovať sú moji rodičia, ibaže tí sa na mňa vykašľali a nechali ma tu!!!“ Rýchlo som si zobrala svoju veľkú tašku- kabelku v ktorej som mala všetky veci a vybehla pred dom. Lilluška si myslela že je to hra a tak bežala so mnou. Vbehli sme do lesa.
Carlise
,,Tak rodina, mám pre vás novinu.“ Povedal som keď už boli všetci v obývačke.
,,To je super nápad“ povedala Alice. ,,Ďakujem ti Alice, ale bol by som rád keby si ho mohli vypočuť aj ostatný.“ ,,Prepáč.“ ,,Tak ako viete už dlho sme neboli v Európe. A premnožili sa tam srnky. ,,Takže, upíri u ktorých sme bývali aj minule nám dovolili prespať u nich aj tento krát.
,,Super“ povedal Emmet. ,,Hneď sa idem pobaliť.“
,,Lietadlo letí až zajtra.“ ,,Aha tak nič.“
,,Takže všetci máme dosť času na to aby sme sa pobalili a a šli na lov.“
,,Keďže teraz máme o Sissu, viac Rosalie s Emmetom môžu ísť svojím autom.“
,,Bomba!“ povedal Emmet
,,A teraz už choďte aby ste všetko stihli.
Alice
Super. Ešte musím ísť nakúpiť. Spýtam sa Rosalie a Sissi, tie určite pôjdu.
Rosalie
Klop. Klop. Klop. ,,Ďalej.“ ,,Ahoj Rose“ povedala Alice. ,,Nešla by si nakupovať?“
,,Hej jasné!“ ,,Okej.“ ,,Tak poďme.“
Sissa
Klop. Klop. Klop. ,,Ďalej.“ Ahoj Sissa“ povedala Alice. ,,Nešla by si s nami nakupovať?“ ,,Jasne“ povedala som bez rozmýšľania.
Edward
Dobre, už som pobalený, takže môžem ísť na lov.
Carlise
,,Rosalie, Alice, Sissa, kam idete?“ ,,Na nákup“ odpovedala Alice. ,,Dúfam že ti to neprekáža?“ ,,Mne? Nie.“ ,,Okej, o hodinu sme späť. Ahoj“ ,,Ahojte.“